Malý rozlohou, veľký tradíciami. Vianoce na severnom Spiši

Malý rozlohou, veľký tradíciami. Vianoce na severnom Spiši
1. decembra 2016 Mgr. Miroslava Dudová

Región severného Spiša a Pienin vyniká niekoľkými nezameniteľnými prednosťami. Rozlohou je síce neveľký, ale jeho bohatstvo je rozmanité. Či už to prírodné, kultúrne, architektonické  alebo etnografické. Na jeho území žijú okrem Goralov z oblasti Pienin aj Rusíni či Karpatskí Nemci. Každé etnikum si zachovalo svoje vlastné tradície. Aj počas najkrajších sviatkov v roku, počas Vianoc. Duchovná podstata vianočných sviatkov je v súčasnom svete konzumnej spoločnosti zatláčaná do úzadia. Z mnohých slovenských domácností sa vytrácajú typické zvyky, ktoré so sviatkami súvisia. Reťaze omotané okolo stola, šupiny kapra ukryté s peniazmi pod obrusom, oplátky namočené v mede či prekrajovanie jabĺčka sú dnes skôr raritou. Nie však na severnom Spiši a v Pieninách. Prežívanie adventu a samotných Vianoc najlepšie vystihuje slovo rôznorodosť. U Goralov sa zvykne večerať na Štedrý deň už za východu prvej hviezdy. Stôl sa prehýba pod váhou dvanástich rôznych jedál…

V očakávaní

S prípravami sviatočnej večere sa začína na svitaní. Už od skorého rána rozvoniavajú pripravované dobroty Štedrého večera. Pečú sa posledné koláče a nemalú pozornosť si vyžaduje aj zdobenie sviatočného stola, ku ktorému neskôr zasadne celá rodina. „Jednou z prastarých tradícií je bohaté, viac menej intímne, hodovanie v predvečer sviatku narodenia Ježiša Krista na tzv. viliju. Na vianočný stôl prichádza viac jedál, z ktorých každý člen rodiny je do sýtosti, aby nehladoval po celý ďalší rok. Podľa všeobecnej povery, má byť stôl bohato prestretý. Prednosť majú jedlá, ktoré symbolizujú plodnosť a hojnosť. Napríklad kaša, mak, šošovica, hrach a ďalšie,“ opisuje etnologička Monika Pavelčíková. Veľkú pozornosť ľudia venujú aj úprave stola, ktorý prekrývajú bielym obrusom, pod ktorým je ukrytý buď menší chlebík alebo obilie, aby ho aj v budúcom roku bolo dostatok. Počas Štedrej večere nemohol nikto odísť od stola, okrem gazdinej, ktorá nosila jedlá, pretože by to znamenalo, že by rodina v budúcom roku nebola pohromade. Po večeri sa ľudia v očakávaní narodenia Krista stretávali na polnočnej omši. Tak je tomu dodnes.

Štedré, veselé a rodinné

Ak sa do rodiny vydala nová žena, prípadne sa do nej priženil muž, zvyky a tradície sa pomiešali. „Pre ľudí z nášho regiónu sú Vianoce posvätné. Rovnako ako tradície, ktoré sa nám podarilo zachovať si, a to aj napriek dnešnej uponáhľanej dobe. Zároveň sa naša nátura vyznačuje toleranciou. Najmä v rodinnom kruhu. Preto sa vieme prispôsobiť zvyklostiam aj nových členov. Napriek tomu, že sme malý región, každá obec a každá rodina má svoje vlastné zvyky,“ hovorí o Vianociach Ing. Erika Šalatová, výkonná riaditeľka Oblastnej organizácie cestovného ruchu Severný  Spiš – Pieniny. Vo Veľkom Lipníku sa večera začína kúskom chleba s cesnakom, aby bola rodina po celý rok zdravá. Následne sa podávajú varené omastené bobaľky pripravené na sladko, symbolizujúce veľké jačmenné klasy. „Ďalším chodom je horochová polievka s gribami, slifčanka z uvarených sušených sliviek, ktorá sa podáva so zemiakmi alebo bez nich. Nechýba pôstna kapustnica. V Starej Ľubovni má zabezpečiť dostatok peňazí šošovicová polievka, ale jedáva sa aj fazuľová či hubová. V ďalších obciach regiónu severného Spiša a Pienin sa konzumujú na Štedrý večer aj rezance s makom, pirohy s lekvárom, halušky, fazuľa pripravená nakyslo, zočurka s juhom, čiže varené zemiaky so sušenými hubami a šťavou z kyslej kapusty. Pečú sa rôzne koláče z kysnutého cesta, napríklad okrúhly zvaný kuch a gruľovník so zemiakovou plnkou,“ vymenúva chody Erika Šalatová.

Zabíjačka, ale aj Santa Claus

Región severného Spiša a Pienin začali v posledných rokoch cielene vyhľadávať aj turisti zo širokého okolia, ktorí si chcú pravého ducha Vianoc vychutnať mimo ruchu veľkomesta a precítiť nefalšované vianočné tradície na vlastnej koži. Začiatkom decembra sa každoročne v kúpeľoch v Červenom Kláštore uskutočňuje tradičná  dedinská zabíjačka, ktorá z roka na rok láka viac turistov. Práve tu môžu turisti naplno zažiť goralskú kultúru i tradíciu a ochutnať typické goralské špeciality, akou je napríklad goralský kaviár. „Čarovnú zimnú atmosféru je však možné zažiť aj pod hradom Stará Ľubovňa, kde  sa zdobí vianočný slamený polazník a tradičnou metódou sa ručne pečú vianočné oblátky,“ pripomína Ing. Erika Šalatová, výkonná riaditeľka Oblastnej organizácie cestovného ruchu Severný  Spiš – Pieniny. Rozmanitosť severného Spiša a Pienin podčiarkujú aj rodiny zo zahraničia, ktoré si Slovensko vybrali ako svoj druhý domov. Napríklad Američania, ktorí si tiež zachovávajú svoje vianočné tradície. „S oslavou amerických Vianoc v Hniezdnom sme začali v roku 2014. Nevynecháme ich ani tento rok. Na Mikuláša rozsvieti vianočný stromček Santa Claus a následne sa môžu návštevníci, ale aj turisti, oboznamovať s americkými zvykmi a tradíciami, a to aj formou interaktívnej rozprávky. Do deja nás vtiahnu herci a chýbať nebude ani Santa Claus či typická svetelná výzdoba, ktorá je pre Američanov príznačná. Viac ako 25-tisíc svetielok určite nie je málo,“ dodáva s úsmevom Ing. Erika Šalatová.

Recept: Vianočné spišské pirohy

Vychutnajte si Vianoce netradične, s tradičnými spišskými pirohmi.

Ingrediencie:

Plnka: uvarené zemiaky nakrájané na kocky, bryndza, tvaroh, kôpor, trochu masla, nadrobno nakrájaná cibuľa.

Cesto: 1 vajce, 500 g polohrubej múky, 1 dcl mlieka, olej.

Postup: Suroviny na cesto a plnku dôkladne premiešame. Tak, aby sa s cestom dalo pracovať a nelepilo sa. Následne ho vyvaľkáme valčekom na tenkú vrstvu. V asi trojcentimetrových medzerách na cesto uložte kôpku vychladnutej plnky. Cesto spracujte tak, aby vznikli pirohy. Tie uvarte vo vriacej osolenej vode a po uvarení následne dozdobte a dochuťte kôprom, prípadne zvyšnou bryndzou a tvarohom či cibuľkou.

ZDROJ a FOTO: OOCR Severný Spiš Pieniny