Veľká noc na severnom Spiši a v Pieninách

Veľká noc na severnom Spiši a v Pieninách
11. apríla 2018 Ing. Kristína Klimčáková

Tradície a zvyky v regióne severného Spiša a Pienin boli v minulosti veľmi bohaté a dávali významným sviatkom roka duchovný obsah. Platilo to aj pre veľkonočné sviatky, ktoré boli príležitosťou na oddych, vítanie jari aj náboženským sviatkom.

„Na jarné dni sa naši predkovia riadili pranostikami a fázami mesiaca, preto pripisovali veľký význam prvým výhonkom prebúdzajúcej sa prírody, na Kvetnú nedeľu svätili zeleň a bahniatka, vodu, potraviny a zapaľovali oheň,“ vysvetľuje miestne zvyky Ing. Erika Šalatová, výkonná riaditeľka Oblastnej organizácie cestovného ruchu Severný Spiš Pieniny.

V marcu prach a v apríľu blato, šedlačkovi rošne zlato

Príchod jari bol vždy udalosťou. „Naši pradedovia ju v tomto regióne oslavovali ako svoje víťazstvo nad tuhou zimou a predovšetkým ako najväčší kresťanský sviatok v roku,“ pokračuje Ing. Erika Šalatová. Ako určitá záruka bezpečnosti a symbol slúžili ľuďom bahniatka. Posvätenými bahniatkami pastier vyháňal prvýkrát dobytok do poľa, roľník ich zaorával do prvej brázdy, aby mal dobrú úrodu. Ľuďom ochraňovali dom pred bleskom a pohromami. „Vo veľkonočných tradíciách mal okrem zelene veľký význam živý oheň, ktorý roznecovali po kostolnom dvore pred obradmi vzkriesenia. Mal očistnú a ochrannú moc. Uhlíky sa pálili a odkladali pri liečení ohriaknutia,“ vysvetľuje Šalatová.

Pôst ako modlitba

Veľkonočný pôst na severnom Spiši začínal popolcovou stredou a trval 40 dní. „Je to čas prípravy na vzkriesenie. Ľudia sú v konzumácii mäsitých jedál zdržanlivejší, najmä vo Veľký piatok. V tento deň by sa mal človek raz do sýta najesť a po zvyšok dňa byť o chlebe a vode,“ približuje súčasnosť výkonná riaditeľka OOCR Severný Spiš Pieniny.  Veľkonočný pôst je pre veriacich aj prostriedkom intenzívnejšej modlitby. Na Kvetnú nedeľu, ktorá je poslednou pôstnou nedeľou, sa do kostola priniesli bahniatka a pripomínalo sa slávnostné vítanie Ježiša Krista v Jeruzaleme. Významné miesto v živote veriacich má aj Hora Zvir, pútnické centrum nad malebnou obcou Litmanová. Známe je nielen zjavením Panny Márie, ale aj Krížovou cestou v nezameniteľnej prírode. Každý, kto túži po duchovnom zážitku, sa jej môže zúčastniť vždy v piatok, práve počas obdobia Veľkého pôstu.

Prípravu na sviatky sprevádzajú pestré zvyky

„Počas zeleného štvrtku si kresťania pripomínajú večeru Ježiša Krista so svojimi učeníkmi. Veľký piatok je dňom najväčšieho pôstu, ktorým kresťania prejavujú úctu ku Kristovej obeti na kríži. Aj v minulosti ho prísne dodržiavali. Konzumovali iba pečené zemiaky a kyslú kapustu, niektorí chlieb a vodu. V tento deň sa zavčas rána umývali vodou z potoka, aby boli čistí a zdraví. Do vody sa vyháňali kone, aby boli zdravé, ošetrovali a sadili sa ovocné stromy, ženy presádzali kvety,“ približuje Erika Šalatová. Biela sobota je dňom príprav na sviatky. Tak ako dnes, aj v minulosti dievky upratovali, muži sa starali o dobytok a gazdiné piekli veľkonočné kysnuté koláče – pasky zo sladkého bieleho cesta v okrúhlych plechových formách. Pasku a ďalšie pokrmy ako uvarenú údenú šunku/šovdra, klobásy, údené rebrá, vajíčka – tie sa varia v cibuľovej šupke na hnedo, maslo, soľ, tvaroh, slaninu, múku, chren, obilie, zemiaky, syr/hrudka, jahňacie mäso a kúsok domáceho plátna pripravovali na svätenie. Druh pokrmov nie je ani dnes v každej rodine rovnaký.

Erika Šalatová opisuje aj záver veľkonočných sviatkov počas nedele a pondelka: „Obrady vzkriesenia sa v rímskokatolíckych farnostiach konajú v sobotu po západe slnka, v gréckokatolíckych farnostiach prebieha vzkriesenie o tretej hodine ráno. S dňom vzkriesenia na veľkonočnú nedeľu súvisí aj posvätenie pokrmov kňazom v kostole. V košoch je celá šunka a ostatné pokrmy. Jedlo si potom rodiny berú domov, položia si ho na stôl a začína sa hostina. Na tento okamih po 40-dňovom pôste čaká celá rodina.“ Veľkonočné zvyky vrcholia až na veľkonočný pondelok. Ten je typický celoslovenskou tradíciou – mládenci chodia po domoch, oblievajú dievčatá studenou vodou a vyšibú ich korbáčom. Ako odmenu za oblievačku dostávajú od dievčat maľované vajíčko.

TIPY PRE CELÚ RODINU:

Pravú tradičnú veľkonočnú oblievačku v krojoch a s ľudovou hudbou môžete zažiť v areáli Kúpeľov Červený Kláštore Smerdžonka, a to na Veľkonočný pondelok. V čokolatérii v Hniezdnom, v Nestville parku, si prídu na svoje milovníci pravej belgickej čokolády, z ktorej budú pripravené veľkonočné vajíčka, sliepočky, zajačiky. V prípade priaznivého počasia sa pod záštitou Klubu slovenských turistov uskutoční 31.marca veľkonočná CYKLOPÚŤ na horu Zvir nad Litmanovou. Navštíviť môžete s celou rodinou aj Hrad Ľubovňa. Otváracie hodiny sú počas Veľkej noci od 10.00 -18.00, posledný vstup je o 17.00 hod. V hradnej kaplnke môžete vidieť sochu Krista ležiaceho v hrobe z 19. storočia. Veľký piatok je jedným z dní prísneho pôstu, v tento deň budú brány hradu preto zatvorené. Možnosti ubytovania a bohatý veľkonočný program s animátormi ponúka aj Hotel Sorea Ľubovňa.