Pieninský národný park

Pieninský národný park

Pieniny sú časťou bradlového pásma, ktoré sa tiahne v dĺžke cca. 550 km od Moravskej brány až po Marmaroš v Rumunsku a tvorí rozhranie vnútorných – kryštalických a vonkajších – flyšových Karpát. Nachádzajú na území dvoch štátov, Slovenska a Poľska. Patria do okresov Kežmarok a Stará Ľubovňa a v Poľsku do okresu Nový Targ. Na severe hraničia s Gorcami a Beskydom Sondeckym, na juhu so Spišskou Magurou, na západe s Belianskymi Tatrami a na východe s Ľubovnianskou vrchovinou. Dĺžka horstva je cca 35 km a jeho šírka je do 6 km.

Zložité geologické podložie a rôzna odolnosť voči zvetrávaniu vytvorili základ pre pestrý a esteticky príťažlivý reliéf celého územia. Oblasť Pienin modelovala predovšetkým rieka Dunajec, ktorá si v kaňonovitej úžine predrala cestu pomedzi odolné vápencové bralá, ich prevýšenie nad hladinou rieky v masíve Troch korún (982 m.n.m.) dosahuje až 520 m.

Územie Pienin sa člení na tri časti

Spišské Pieniny

sa nachádzajú v západnej časti Pienin a rozprestierajú sa medzi riekou Bialka a Niedžicou. Ich súčasťou je hradné bralo Niedžica. Na slovenskú stranu neprechádzajú.

Centrálne Pieniny

sa nachádzajú po obidvoch stranách rieky Dunajec od hradného brala Čorštýn až po mesto Ščavnica. Centrálne Pieniny sa členia ešte na menšie.

Viac informácií

Malé Pieniny

tvorí široký rozložitý hrebeň štátnej hranice nad obcou Lesnica ktorý tiahne na západe od Prielomu Lesnického potoka a rieky Dunajec, až po sedlo Rozdiel nad obcou Litmanová na východe. Ich súčasťou je najvyšší vrchol Pienin Vysoké skalky (1050 m.n.m.).

Pieniny sú územie, ktoré je príznačné svojou malebnou krajinou so zachovanými prvkami ľudovej architektúry, úzkymi švíkmi políčok pretkávaných strmými medzami, lesíkmi ktoré na hrebeňoch dopĺňajú hlboké lesy.

Je to územie, ktoré obdivujú mnohí anorganici pre komplikovanú a veľmi zaujímavú geologickú stavbu, botanici a zoológovia pre výskyt jedinečných a vzácnych druhov fauny, flóry a ich biotopov, krajinári pre prekrásne spolužitie človeka s prírodou, ktoré vytvorilo malebnosť a čaro tunajšej krajiny. Nie náhodou práve toto územie je kolískou medzinárodnej ochrany prírody v Európe.

Fauna

Zoogeografickú výnimočnosť územia Pienin určuje značná geomorfologická členitosť. Vlastné územie národného parku je výrazne výškovo členené, od nadmorskej výšky 429 m až po 1050 m. Terén je silne diferencovaný na množstvo exponovaných svahov, širšie doliny sa striedajú s kaňonovitými roklinami, hlboké lesy sa striedajú s lúkami a skalnými a stepnými stráňami, rieka Dunajec so svojimi prítokmi vytvára vhodné prostredie pre mnohé druhy živočíchov.

Flóra

Rastlinstvo Pienin púta pozornosť botanikov už viac ako 200 rokov. Prvým známym zberateľom rastlín bol fráter Cyprián, kamaldulský mních, ktorý časť svojho života prežil v Červenom kláštore. Do svojho herbára, ktorý zostavil v roku 1764 zozbieral a popísal 265 rastlín z Pienin a okolia. Pieniny, ktoré nikdy nezasiahol súvislý severský ani lokálny tatranský ľadovec, poskytli rastlinstvu priestor na prežitie a ich neprerušený vývoj. Flóra Pienin má jedinečné postavenie a nevšednú prírodovedeckú hodnotu.

Čo vidieť a zažiť

000