Hrad Ľubovňa stojí na svojom mohutnom brale od prelomu 13. a 14. storočia. Prvá písomná zmienka o ňom pochádza z roku 1311. Už v stredoveku sa stal dôležitým politickým miestom — v roku 1412 sa tu stretli uhorský kráľ Žigmund Luxemburský a poľský kráľ Vladislav Jagellonský, aby uzavreli dohodu o priateľstve a mieri. Koncom toho istého roka sa hrad na dlhých 360 rokov stal súčasťou spišského zálohu.

Počas Švédsko-poľskej vojny (1655 – 1661) hrad niesol mimoriadne vzácny poklad: poľské korunovačné klenoty, ktoré tu boli ukryté pred nepriateľom.

S Ľubovnianskym hradom sú späté aj príbehy známych osobností. V roku 1768 tu bol väznený dobrodruh Móric Beňovský, ktorý sa neskôr stal kráľom Madagaskaru. Od roku 1825 patrilo panstvo uhorskému šľachticovi Jurajovi Félixovi Raiszovi. Poslednými súkromnými majiteľmi hradu boli Ján Kanty Zamoyski a jeho manželka, španielska infantka Isabella de Bourbon, ktorí na hrade žili až do roku 1944.

Dnes patrí Hrad Ľubovňa medzi najnavštevovanejšie historické pamiatky severného Spiša — miesto, kde sa prelínajú legendy, politika, šľachtické tradície aj pútavé osudy ľudí, ktorí tu zanechali stopu.