Akademický maliar Mikuláš Dic sa narodil 1. decembra 1931 v rusínsko-ukrajinskej obci Jarabina v okrese Stará Ľubovňa. Svoje výtvarné vzdelanie získal na Strednej škole umeleckého priemyslu v Bratislave (1948 – 1953) a neskôr na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave pod vedením profesorov Petra Matejku a Jána Želibského (1953 – 1959). V rokoch 1957 až 1958 študoval aj na prestížnej Hochschule für Bildende Künste v Drážďanoch u profesora Rudolfa Bergandera.

Po ukončení štúdií pôsobil ako pedagóg na Strednej škole umeleckého priemyslu v Bratislave, neskôr na Pedagogickom inštitúte a na Pedagogickej fakulte v Prešove (UPJŠ v Košiciach). Od roku 1977 žije a tvorí v Bratislave a v obci Brunovce, kde má zriadené ateliéry a rodinnú galériu. Venuje sa voľnej tvorbe, ilustrácii aj dielam určeným pre architektúru. Je aktívnym členom Spolku výtvarníkov Slovenska a Umeleckej besedy Slovenska.

Na umeleckú scénu vstúpil v roku 1962 kolektívnou výstavou v Prahe a Prešove. Svoje diela odvtedy prezentoval na mnohých samostatných aj kolektívnych výstavách po celom Slovensku (Bratislava, Košice, Poprad, Piešťany, Svidník, Medzilaborce a iné) i v zahraničí, predovšetkým v Rakúsku a Nemecku. Jeho obrazy sú dnes zastúpené v štátnych aj súkromných zbierkach na Slovensku, v Kanade, USA, Rakúsku a Rusku.

V celoživotnom diely Mikuláša Dica dominuje figurálna tvorba a krajinomaľba zo 70. a 80. rokov 20. storočia s typickou geometrickou štylizáciou, ovplyvnenou puristickými tvarmi monumentálnych diel. Pre jeho tvorbu z konca 20. a začiatku 21. storočia sú zase charakteristické svojrázne abstraktné kompozície s výraznou fauvistickou farebnosťou, portréty významných osobností slovenských a ukrajinských dejín či realistické zátišia.

.