Fašiangy na severnom Spiši lákajú návštevníkov tradíciami aj nezameniteľnou kultúrou

Fašiangy na severnom Spiši lákajú návštevníkov tradíciami aj nezameniteľnou kultúrou
22. februára 2019 Ing. Kristína Klimčáková

Obdobie pred veľkonočným pôstom sa spája najmä so zábavou a hodovaním. Inak tomu nie je ani v regióne severného Spiša a Pienin. Tamojšie fašiangy sú atraktívne bohatým programom, ktorý je úzko spätý s neopakovateľnou kultúrou a tradíciami regiónu.

STARÁ ĽUBOVŇA – Fašiangy, Turíce, Veľká noc príde…, spieva sa v známej ľudovej piesni. Obdobie od Troch kráľov až po popolcovú stredu je obdobím plesov, bálov, veselíc a ľudových zábav. Príjemné zvyky našich predkov sme si zachovali dodnes. Nečudo, veď pred veľkonočným pôstom sa každý potrebuje dosýta najesť a zabaviť. Atmosféru fašiangov si možno vychutnať aj v rázovitom regióne severného Spiša a Pienin.

Neobvyklý sprievod s mýtickou postavou

V obci Forbasy, v okrese Stará Ľubovňa, si môžu návštevníci aj tento rok užiť unikátnu udalosť, na ktorú sa chodia pozerať návštevníci zo širokého okolia, dokonca i zo zahraničia. Tradičná zabíjačka nie je jediným lákadlom. Dedinou bude 2. marca prechádzať fašiangový sprievod s dominantnou postavou veľkého „turoňa“. Táto bytosť je opradená hneď niekoľkými legendami. „Turoňa mali Forbašania vyhrať za fľašu pálenky kdesi na Liptove. Odvtedy sa tam konajú takéto sprievodné predstavenia trvajúce dodnes. Chlap vo viac ako desať kíl vážiacej maske to však vôbec nemá jednoduché. Počas pohybu má zastretý zrak a pomocou lana ho riadi ďalšia postava zo sprievodu,“ približuje zvyk výkonná riaditeľka Oblastnej organizácie cestovného ruchu Severný Spiš Pieniny, Ing. Erika Šalatová.

 

Tradíciami láka aj  Ľubovňa

Fašiangové tradície zachovávajú aj v Skanzene pod hradom Ľubovňa, kde sa nachádza Ľubovnianske múzeum. To si pre návštevníkov v nedeľu 3. marca pripravilo bohatý program plný dobrej nálady, tancov a hier. Uskutoční sa v prekrásnom prostredí zachovaného hradu z 13. storočia, kde zažijete neopakovateľnú atmosféru. „Sme radi, že každý rok sa v tejto rýchlej a technologickej dobe ľudia ešte stále chcú zabaviť a prejavujú pozitívny vzťah k jedným z našich najstarších tradícií. Fašiangy sú spojené s veselicami a hodovaním, a to sa snažíme v tradičnom duchu dodržiavať aj v našom regióne,“ vysvetľuje Erika Šalatová.

Počas prvej marcovej nedele si môžu návštevníci regiónu a domáci v Ľubovnianskom múzeu okrem iného vychutnať aj šišky, klobásky či iné zabíjačkové dobroty, ktoré k fašiangovým slávnostiam neodmysliteľne patria. Ak ste priaznivcom zábavy, nevynechajte fašiangový sprievod masiek. V prípade, že sami prídete v maske alebo v kroji, získate vstup zdarma. O kultúrny program sa postarajú účinkujúci z folklórnych súborov Vrchovina a Čirčanka. Vystúpi aj detský folklórny súbor Podtatranček.

Pohreb plný smiechu a radosti   

Vyvrcholením fašiangového programu na severnom Spiši bude pochovávanie basy Rózy, ktoré je spojené s koncom hodovania a nástupom pôstneho obdobia. V minulosti bolo toto obdobie spájané najmä s konzumáciou kašovitej stravy, strukovín  a kyslej kapusty, čo malo za následok prečistenie organizmu a oddych pred blížiacou sa jarou. Na Námestí generála Štefánika v Starej Ľubovni sa 5. marca uskutoční symbolický pohreb tohto hudobného nástroja. Pri ňom sa občania prestroja za farára, kostolníka či profesionálne plačky a vo víre plaču, tanca a zábavy sa na dlhší čas rozlúčia s hostinami a veselicami. So svetskými radovánkami sa na pochovávanie basy príde rozlúčiť aj Folklórny súbor Ľubovňan, Detský folklórny súbor Ľubovňanček a Dychová hudba Ľubovnianka. Pre deti je pripravená detská fašiangová zábava, na ktorej sú vaši drobci aj vy v maskách viac ako vítaní.

Zaujímavosť z minulosti

Fašiangy sú úzko spojené aj s láskou a jej spečatením. Mimoriadne natešené boli v tomto období mladé vydajachtivé devy. Časté veselice totiž poskytovali veľa možností nájsť si toho „pravého“. Hovorievalo sa, že ak sú fašiangy dlhé, vydajú sa aj škaredé dievky. Za ženy sa však zvykli preobliekať aj mládenci. V maskách tak chodili od domu k domu. Za odmenu dostávali slaninu, klobásu, vajíčka, koláče a samozrejme aj pálenku.