7. októbra si v katolíckom kalendári pripomíname Ružencovú Pannu Máriu. Pôvod sviatku Ružencovej Panny Márie treba hľadať v 16. storočí. Vtedy ohrozovali Európu mohamedánski Turci. Rozhodujúca bitka sa odohrala 7. októbra 1571 na mori pri Lepante. Katolícke vojsko pod vedením Dona Juana d`Austria odvrátilo útok divých a odhodlaných Turkov. Vtedajší pápež sv. Pius V.vyzýval celý katolícky svet na modlitby ruženca. Sám sa spolu s kardinálmi a Božím ľudom zhromaždili v bazilike Santa Maria Maggiorev Ríme, kde sa spolu modlili za víťazstvo. Neskôr počas dňa pápež zrazu vstal a vyzval všetkých, aby sa poďakovali za víťazstvo. Správa o víťazstve prišla, samozrejme, až neskôr. Vtedy sa rozozvučali zvony v Ríme na poďakovanie za odvrátenie nebezpečenstva. Pápež nariadil každoročne sláviť 7. október ako spomienku na Pannu Máriu Ružencovú. Modlitba ruženca má podľa tradície pôvod na prelome 12. a 13. storočia. Hovorí sa, že jej autorom a šíriteľom bol sv. Dominik, ktorý zomrel v r. 1221. V jeho diele ďalej pokračoval a aj dodnes pokračuje Rád kazateľov (dominikáni), ktorý založil tiež sv. Dominik. U nás na Slovensku sa napríklad starajú o tzv. ružencové bratstvá, ktoré jestvujú v mnohých farnostiach a ich cieľom je modliť sa ruženec. Iné domnienky zase hovoria, že ruženec jestvoval už pred sv. Dominikom.
Ruženec patrí medzi najrozšírenejšie modlitby vo svete katolíckej Cirkvi. Pozostáva zo štyroch častí, z ktorých každá má svoje pomenovanie podľa tajomstiev, ktoré nám sprostredkúva: radostný ruženec (udalosti Ježišovho detstva), ruženec svetla (Ježišovo účinkovanie), bolestný ruženec (Ježišovo umučenie) a slávnostný ruženec (zmŕtvychvstanie). Každá z týchto častí má päť desiatkov. Posledná modlitba desiatku je Ó, Ježišu, odpusť nám naše hriechy. Je to modlitba, ktorú dala Panna Mária pri svojom zjavení trom fatimským pastierikom. Okrem toho každý desiatok má svoje vlastné tajomstvo, nad ktorým počas recitovania Zdravas Mária rozjímame.
Vo farskom kostole svätého Mikuláša došlo okolo polovice 17. storočia k stavbe Kaplnky Ružencovej Panny Márie – v pomerne netradičnej polohe – južne od svätyne. Je naplno otvorená do presbytéria. Pôvodne mala len bielu výmaľbu. Do múra medzi ňu a svätyňu vložili nové pastofórium. Kovaná mreža s rozetkami (kvetmi) je zrejme ešte neskorogotická. Ružencové bratstvo bolo založené pred rokom 1672 vďaka vtedajšiemu starostovi zálohovaného územia Stanislavovi Herakliovi Lubomirskemu. Ružencové bratstvo šírili dominikáni. Lubomirski sa zaslúžili o skorú rekatolizáciu územia severného Spiša a boli aj veľkými mariánskymi ctiteľmi.
V roku 1732 získal kostol maliarsku výzdobu al secco. Je možné, že maľba sa nachádzala v celom kostole, avšak dnes ju máme potvrdenú len v Kaplnke sv. Anny (s čiernym Oltárom Ukrižovania), v roku 2020 reštaurovanej Kaplnke Ružencovej Panny Márie a vo svätyni. Dátum ukončenia maliarskych prác – 31. mája 1732 je zaznamenaný v Kaplnke Ružencovej Panny Márie na severnej strane pod klenbou. Pri dátume sú aj písmená M.I., ktoré môžu byť iniciálami mena majstra. Typológia maľby využíva ešte ranobarokové prvky, ktoré sa bežne uplatňovali na maľbách v 17. storočí, preto je možné uvažovať, že maľba bola vytvorená ako kópia inej maľby v nám zatiaľ neznámom kostole, podľa všetkého poľskom kostole a predpokladáme, že maliar bol Poliak. Aj táto skutočnosť poukazuje na silné prepojenie Starej Ľubovne s Poľskom.
Svätý Anton Paduánsky na klenbe Kaplnky po reštaurátorskom odkryve a po zreštaurovaní. Reštaurátorské práce vykonali reštaurátori Peter Koreň a Juraj Gregorek v roku 2020.
Zo západnej strany kaplnky maľba pokračuje po obvode oblúka. Nad oblúkom je opäť baldachýn s latinským nekompletne zachovaným textom, po stranách je text modlitby k sv. Antonovi v poľštine. Ide o mimoriadne hodnotný a na území Slovenska ojedinelý nález. Preklad textu: Ak túžiš uznať nespočetné zázraky horlivého Antona, prosbou vyprosené: smrť, blud, poroba, diabli, malomocní sa k nej (Panne Márii) utiekajú, chorí z nevyliečiteľných chorôb sa stávajú zdravými.
Text: Michaela Haviarová a www.zivotopisysvätych.sk
