História kostola siaha do roku 1739. Staviteľom bol farár Anton Zechowský realizujúci práce na vlastné náklady. Kostol však dokončil až jeho nástupca farár Johann Jakob Bartsch, ktorý mu zmenil architektúru. V roku 1792 boli vo veži umiestnené dva zvony, no počas I. svetovej vojny bol jeden z nich použitý na výrobu munície. Postupom času sa kostol prerábal a zväčšoval – pribudla kaplnka Božieho milosrdenstva a o niekoľko ďalších rokov sa kostolu urobila prístavba dotvárajúca jeho súčasnú podobu.
Finálna podoba kostola však mala byť iná. Mal mať o jednu vežu viac, ktorú ale nemohli postaviť z dôvodu nedostatku dreva, pretože ho členovia urbariátu nedovolili vyťažiť. Interiér kostola, konkrétne hlavný oltár, bol v roku 1994 obohatený o dve obnovené sochy evanjelistov. V tom istom roku pribudol aj nový oltár ku cti Sedembolestnej Panne Márii v kaplnke Božieho hrobu.
V súčasnosti sa za najstaršiu pamiatku kostola pokladá baroková kamenná krstiteľnica s kužeľovou nohou, umiestnená na kamennom podstavci, pôvodom z roku 1735. Pôvodne však bola najstaršou pamiatkou gotická socha Madony približne z roku 1470, ktorú žiaľ v kostole už nenájdete. Momentálne sa nachádza v zbierkach Slovenského národného múzea v Martine, kde bola v roku 1939 predaná z finančných dôvodov.
Svätý Ondrej apoštol, ktorému je kostol zasvätený, je patrónom sedliakov, rybárov, obchodníkov s rybami, povrazníkov, mäsiarov, Škótska, Ruska, Grécka, Cypru, Rumunska, Patrasu, pomocník proti dne a iným chorobám.