Mnohí z nás nevedia, koľko hrdinov pochádza z regiónu severného Spiša a Pienin. Jednou z nich je Mária Gulovichová. Pre Slovákov málo známa, no v Spojených štátoch bola v roku 1946 odmenená za obetavosť a odvážnu službu vysokým štátnym vyznamenaním – Bronzová hviezda. Podľa niektorých zdrojov, narodená v obci Litmanová, by práve dnes oslávila jej nedožitých 99 rokov (19. 10. 1921).
Mária vyrastala v rodine gréckokatolíckeho kňaza a učiteľky základnej školy. Vyštudovala Gréckokatolícke lýceum pre učiteľov v Prešove a v roku 1940 sa stala učiteľkou základnej školy v Jarabine, neskôr učila v obci Hriňová. Ovládala viacero jazykov (maďarčinu, ruštinu a nemčinu, neskôr aj angličtinu). Máriin život sa zmenil, keď ju jej židovský priateľ Július Goldberger požiadal, aby pred Nemcami ukryla jeho sestru a jej päťročného syna. To sa jej darilo od apríla do júna roku 1944 v budove školy v Hriňovej. Následne bola odhalená kapitánom slovenskej armády, ktorý tiež tajne spolupracoval s odbojom. Preto jej navrhol, že ju neprezradí a nájde bezpečnejší úkryt, ak sa pripojí k povstalcom. Mária súhlasila a začala plniť rôzne úlohy. Jednu z prvých úloh bolo vyzdvihnúť kufrík, v ktorom sa nachádzala vysielačka. Keď sa vracala vlakom, gestapo prehľadávalo cestujúcich. Zachránil ju však jej šarm. Nemecký dôstojník očarený Máriou si k nej síce prisadol, gestapo jej kufrík nekontrolovalo, a tak ho podľa požiadaviek priniesla na určené miesto. Svoje znalosti jazykov využila aj pri práci prekladateľky a po čase sa pripojila k ruskej spravodajskej službe. Napokon v čase, keď Nemci potlačili SNP, dala sa s partizánmi na útek do hôr. Počas neho sa stretla s členmi americkej misie Úradu strategických služieb (Office of Strategic Services – OSS) a začala im pomáhať ako tlmočníčka. OSS prenasledovala zvláštna nemecká jednotka, no darilo sa im unikať. Nemecké jednotky Edelweiss v decembri roku 1944 pri nečakanej razii zajali všetkých členov misie OSS okrem dvoch. Tých spolu s ďalšími dvomi britskými agentmi pomohla previesť práve agentka Mária Gulovičová až do rumunských hôr.
Gulovičová prišla do Bukurešti v marci 1945, odkiaľ odletela do centrály OSS v Taliansku. Dostala armádny status, a tak mohla byť za svoje služby platená. Napokon bola pridelená ako tlmočníčka do Prahy. Tam stretla Allana Dullesa, dôstojníka OSS, ktorý sa stal neskôr riaditeľom CIA. S jeho pomocou emigrovala do USA, získala americké občianstvo. Počas svojho života bola Mária dvakrát vydatá a mala dve deti. Po vojne pracovala ako realitná maklérka. Mária napokon zomrela 28. septembra vo veku 87 rokov, vo svojom dome v meste Port Hueneme v americkom štáte Kalifornia na rakovinu.
V roku 2004 vyšiel slovenský preklad knihy Jima Downsa pod názvom Druhá svetová vojna: Tragédia OSS na Slovensku (vydalo Magnet Press, 2004), ktorá spomína aj hrdinské činy Márie Gulovičovej.
