STAROBYLÝ HRAD ĽUBOVŇA NA NULOVEJ EUROBANKOVKE

STAROBYLÝ HRAD ĽUBOVŇA NA NULOVEJ EUROBANKOVKE
9. apríla 2019 Ing. Kristína Klimčáková

Patríte k zberateľom? Tak už teraz sa môžete tešiť na ďalšiu zberateľskú lahôdku, ktorú si pre Vás pripravilo Ľubovnianske múzeum – hrad v Starej Ľubovni. Už 12. apríla 2019 sa spustí predaj nulovej eurobankovky s pútavým motívom ľubovnianskeho hradu. Eurobankovka slúži len ako suvenír, nie je určená do peňažného obehu.

Pripravených je 13 000 kusov a predávať sa bude priamo na hrade a v skanzene od 8.00 hod.. Cena za jeden kus eurobankovky bude 3€.

Podmienky: do čísla bankovky 005000 je možné zakúpiť na osobu len 3 ks bankoviek
spolu so spoločnou vstupenkou na hrad a skanzen. Bankovky nad číslo 005000 je možné
zakúpiť v počte 20 ks na osobu, avšak musí si kúpiť aj vstupenku na hrad a do skanzenu. Bankovky sú vydávané zaradom. Na hrade sa začne predaj od čísla 000191. O sprievodný program sa na hrade postará dobová hudba v podaní skupiny Aldar Medieval. V skanzene budú môcť návštevníci počuť ľudové tóny folklórneho súboru
Vrchovina.

Nulové eurobankovky sa ako koncept podpory a propagácie turizmu v Európe dostali do povedomia ľudí v roku 2015. Sú vyrobené zo 100% bavlneného papiera, ktorý sa taktiež používa pri výrobe skutočných euro bankoviek. Aj napriek tomu, že bankovky obsahujú ochranné prvky, ako hologram, vodotlač, mikrotlač či UV ochranné prvky, sú označované ako suvenír a nie sú určené do peňažného obehu. Eurobankovky s nulovou nominálnou hodnotou

umožňujú krajinám prezentovať kultúrne dedičstvo konkrétnej krajiny. Každá bankovka je unikátna, očíslovaná, označená rokom vydania, poradovým číslom. Tlačené sú v limitovaných nákladoch.

Ľubovnianske múzeum – hrad v Starej Ľubovni

Hrad v Starej Ľubovni dal postaviť Ondrej III., posledný uhorský kráľ z rodu Arpádovcov, v roku 1292. Do histórie hradu sa okrem Ondreja III. zapísali aj ďalšie uhorské či poľské šľachtické rody – Drugethovci, Kmitovci, Lubomirskí, Raiszovci a poslednými šľachtickými majiteľmi hradu boli Zamoyskí. Počas svojej pôsobnosti bol hrad viac ako 350 rokov pod správou poľských starostov. Išlo o tzv. zálohovanú časť Spiša. Ľubovniansky hrad

je známy aj vďaka poľským korunovačným klenotom, ktoré boli na hrade ukryté počas Švédsko – poľskej vojny. K histórii hradu neodmysliteľne patrí aj rok 1768, kedy hradné väzenie spoznal slávny dobrodruh a neskôr kráľ Madagaskaru, Móric Beňovský.

Momentálne prebiehajú na hrade obnovy paláca Lubomirských, takže táto časť je pre verejnosť uzavretá, avšak ostatné časti areálu sú verejnosti prístupné. Ľubovniansky hrad patrí medzi najnavštevovanejšie objekty na Slovensku a od roku 2013 je dostupný aj pre nevidiacich a nepočujúcich.