Pred viac než týždňom, a to 9. septembra, sme si na Slovensku pripomínali Deň obetí holokaustu a rasového násilia. Antisemitizmus či popieranie práv istých skupín obyvateľstva sa týka aj nášho regiónu. Napríklad v Starej Ľubovni žilo v období pred druhou svetovou vojnou veľa príslušníkov židovského náboženstva, pričom mnohí z nich mali v spoločnosti významné postavenie. Udalosti, ktoré so sebou vojna priniesla, spôsobili zánik židovskej náboženskej obce v bývalom slobodnom kráľovskom meste. Spomienka na nich sa pomaly vytráca, čo má ale zvrátiť nemecký projekt Stolpersteine, realizovaný po celej Európe, na miestach, kde obete holokaustu žili, vrátane Starej Ľubovne.
Začiatky judaizmu v Starej Ľubovni siahajú do 16. storočia. Približne 350 Židov tvorili do roku 1933 samostatný rabinát a mali vlastnú synagógu na Levočskej ulici. Ich pokojný život však podstatne zmenil Židovský kódex prijatý v roku 1941, ktorý do veľkej miery prevzal mnohé antisemitské normy, postupne prijímané už od roku 1940. Tie vo svojom obsahu vychádzali z nemeckých Norimberských zákonov na riešenie tzv. židovskej otázky. Arizácia majetku a deportácia do koncentračných táborov spôsobili úplný zánik židovskej obce v Starej Ľubovni. Väčšina Židov, vrátane posledného rabína menom Moše Rosenberg, zahynula počas II. svetovej vojny v Osvienčime. Tí, ktorí prežili, sa po vojne rozhodli nevrátiť do Starej Ľubovne.
V súčasnosti ostala na Židov spomienka len v podobe židovského cintorína, v povedomí ľudí sa však postupne vytráca a v samotnom meste sa nenachádza žiadny pamätník, ktorý by pripomínal miestnym túto významnú zložku ľubovnianskej spoločnosti. Občianske združenie UM UM, o. z. v spolupráci so slovenskou organizáciou Antikomplex.sk a nemeckými partnermi do Starej Ľubovne prinesie nemecký projekt Stolpersteine, zásadný v boji proti xenofóbii a náboženskej nenávisti. Ten prináša ucelený koncept osadzovania zlatých (mosadzných) kamenných kociek, s rozmermi 10 x 10 cm, osadených po celej Európe na miestach, kde obete holokaustu žili. V rámci Starej Ľubovne budú dva takéto kamene osadené na Námestí sv. Mikuláša, a to nie náhodou. Venované budú významnej rodine Blayerovcov, ktorí boli v medzivojnovom období vlastníkmi Provinčného domu, bývalého sídla Okresného úradu a v súčasnosti mestskej galérie. Patrila im tiež kníhtlačiareň na rohu námestia, kde v súčasnosti sídli jedna z bánk. Osadené pamätné kocky budú venované menovite Anne Blayerovej a jej synovi Elemerovi Blayerovi, ktorí zomreli v koncentračnom tábore.
Pripomeňme si spolu vývoj dejín, tragické udalosti spojené s prenasledovaním Židov, ale aj význam boja proti extrémizmu a rasovej neznášanlivosti pri prechádzke historickým centrom Starej Ľubovne. Aj takýto je región severného Spiša a Pienin, na ktorého spoznávanie jeden deň nestačí!
