Koľko dôvodov je potrebných na návštevu severného Spiša a Pienin?

Foto: Viktor Štefančik

Neviditeľná ozdoba nášho regiónu

Dali by sa vymenúvať zaradom, ale my vám teraz predstavíme iba jeden. Jeden jediný, a to vám bude stačiť na to, aby ste región severného Spiša a Pienin navštívili a spoznávali aktívnejšie, pekne zblízka.

Je to vzduch. A ten najčistejší. Tak jednoduché nehmotné dielo prírody, no mimoriadne dôležité a priznajme si, že aj jedno z najdôležitejších – potrebných pre život. S každým nádychom naň zabúdame, no jeho zmenu zachytíme takmer vždy.

Veľkú zásluhu má druhý najmladší národný park PIENAP a jeho ochranné pásmo je charakteristické jedinečnou a zároveň aj esteticky mimoriadne príťažlivou krajinou. Bohatá flóra, fauna a činnosť vody prispievajú k udržiavaniu čistého ovzdušia prostredníctvom početných drevín, lesov a pralesov.

Veľmi vzácnou ozdobou pieninských lesov je popri mnohých iných druhoch aj borievka netatová či chryzantéma pieniská, ktoré by sme inde na Slovensku márne hľadali.

 

Kde sa vzal, tu sa vzal

Bol tu vždy. Prales je prirodzene voľne a nerušene rastúci les. Nie je žiadnym spôsobom ovplyvňovaný človekom priamo (ťažbou dreva alebo iným priemyslovým využitím) ani nepriamo (znečistením alebo inou ekologickou záťažou).

V praxi sa táto definícia používa voľnejšie, lebo človek svojou činnosťou ovplyvňuje celú planétu a podľa vyššie uvedenej definície na Zemi už žiadny prales neexistuje.

Prales je vrcholom prírodného ekosystému, ktorého zložky sa cez vzájomnú látkovú výmenu dlhodobo vzájomne úzko ovplyvňujú. Je to typický komplexný systém so všetkými výraznými znakmi kontinuitne a zákonite sa vyvíjajúceho celku. V danej oblasti predstavuje najvyspelejšiu a najzložitejšiu geobiocenózu, aká tam môže vôbec vzniknúť a trvalo sa udržať.

Pralesy nablízku

V regióne severného Spiša a Pienin, v neďalekom Pieninskom národnom parku boli identifikované dve lokality, ktoré majú prívlastok Pralesy Slovenska – Holica a Kláštorná hora.

Územie Pralesov Holice sa rozprestiera vo východnej časti centrálnych Pienin. Samotná Holica je súčasťou masívu Troch Korún, ktorý rozdelila rieka Dunajec na dve časti. Na pravej – slovenskej strane – ich tvorí hrebeň Kláštornej hory (657 m. n. m.), Holice (828 m. n. m.) a Plašnej (889 m n. m.) s Haligovskými skalami. V roku 1932 sa stala súčasťou prvej medzinárodnej rezervácie v Európe. Neskôr bolo toto územie súčasťou NPR Prielom Dunajca.

Pralesy Kláštornej hory sa nachádzajú v západnej časti Centrálnych Pienin oproti dominante Troch Korún. Hrebeň Kláštornej hory vystupuje do výšky 657 m. n. m. a tvorí vstupnú bránu do krasového územia Prielomu Dunajca.

Obe lokality majú podobný charakter. V súčasnosti sa pralesy nachádzajú v A-zóne národného parku, zároveň sú územím európskeho významu SKUEV0337 Pieniny. Okrajom obidvoch pralesov prechádza náučný chodník Prielom Dunajca.

Zhlboka nádych… objavujte severný Spiš-Pieniny… jeden deň nestačí…

Aktuálne články

X