Veľkonočné sviatky boli kedysi dôležitým medzníkom začiatku hospodárskeho roka. a práve preto ľudia dodržiavali veľkonočné obyčaje veľmi dôsledne. Mnohé z nich sa viazali k príchodu jari, iné ku kresťanskému prežívaniu najvýznamnejších sviatkov v roku.
Veľkonočným sviatkom predchádza 40-dňové pôstne obdobie. To predstavuje prípravu na plné duchovné prežitie Veľkonočného trojdnia. Posledná pôstna nedeľa, Kvetná nedeľa, pripomína slávnostný príchod Ježiša do Jeruzalema, keď ho ľudia vítali palmovými ratolesťami. U nás si veriaci v tento deň prinášajú do kostola na posvätenie bahniatka – pučiace konáriky vŕby.
Bahniatka symbolizovali prichádzajúcu jar a prvú zeleň. Zároveň sa im pripisovala aj ochranná moc. Gazdov mali chrániť pred bleskami, chorobami aj zlými silami. Neraz nimi po prvý raz vyháňali dobytok na pastvu alebo ich zaorávali do prvej brázdy, aby si zabezpečili dobrú úrodu.
Podobné zvyky sa viazali aj k ďalším dňom Veľkého týždňa. Na Zelený štvrtok ľudia prelievali vodu cez dierku kľúča a potom sa ňou umývali. Verili, že im prinesie zdravie a očistu. Strihala sa aj srsť dobytku či chvosty koní, aby zvieratám nik neublížil a aby im zostala sila. Popoludní sa veriaci zúčastňovali obradov, pri ktorých si pripomínali Poslednú večeru Ježiša s učeníkmi a ustanovenie Sviatosti Oltárnej.
Po obradoch nasledovalo takzvané zviazanie zvonov. Tie sa odmlčali až do vzkriesenia a ich zvuk nahradili rapkáče a klepáče. Práve tie svojím typickým tupým zvukom neodmysliteľne patrili k atmosfére týchto dní.
Najväčším dňom pôstu bol Veľký piatok. Ľudia ho prežívali ako deň úcty k utrpeniu Ježiša Krista. Jedlo bolo veľmi skromné, najčastejšie len chlieb, voda, zemiaky či kyslá kapusta. Zavčas rána, ešte pred východom slnka, sa chodievali umývať do potoka. Verili, že tečúca voda im prinesie zdravie, čistotu a silu.
Aj v hospodárstve mal tento deň svoje miesto. Gazdovia vyháňali kone, ošetrovali a sadili ovocné stromy, ženy sa starali o kvety. Počasie na Veľký piatok malo navyše napovedať, aká bude úroda v danom roku. V kresťanskej tradícii si veriaci
v tento deň pripomínajú utrpenie, smrť a pochovanie Ježiša do hrobu.
Biela sobota sa niesla v znamení príprav na veľkonočnú nedeľu. Muži pripravovali pokrm pre dobytok, ženy upratovali a piekli tradičné koláče. Jedným z nich bola paska, biely koláč pečený v okrúhlej forme s vlnitými okrajmi. Aj okolo nej sa časom vytvorili rôzne povery a predstavy. Ľudia verili, že môže priniesť ochranu, úrodu aj požehnanie do domu.
Pripravovala sa tiež údená šunka, klobása, vajíčka, maslo, tvaroh, slanina a ďalšie jedlá, ktoré mali byť na druhý deň posvätené. Obradom Bielej soboty predchádzalo aj pálenie ohňa. Oheň mal podľa ľudových predstáv očistnú moc. Popol sa rozsýpal po poli a uhlíky si ľudia odkladali na chvíle, keď bolo treba odvrátiť urieknutie či nešťastie.
Na veľkonočnú nedeľu ráno prichádzali ľudia do kostolov s prútenými košíkmi plnými pripravených pokrmov. Tie sa dávali posvätiť a až potom sa po dlhom pôste začínala slávnostná hostina. Počas gréckokatolíckych obradov zaznieval v chráme pozdrav: Christos voskrese! Voistinu voskrese! Ohlasovalo sa ním zmŕtvychvstanie Ježiša Krista, ktoré prináša nádej a radosť namiesto smútku.
Každé jedlo v košíku malo svoj význam. Vajce bolo symbolom jari, života a nového začiatku. Škrupinky z uvarených a zafarbených vajec sa potom rozhadzovali do hriadok, aby podporili úrodu. Maslo malo pomáhať pri chorých prieduškách a bolestiach kĺbov, posvätenú soľ dávali kravám, aby dobre dojili.
Veľkonočné zvyky vrcholili na Veľkonočný pondelok oblievačkou studenou vodou a šibačkou prúteným korbáčom. Voda mala očistnú a ozdravujúcu moc a dievčatám mala priniesť zdravie i krásu po celý rok. Tie sa chlapcom odvďačili maľovanými vajíčkami.
Zvyky a tradície sa v jednotlivých častiach regiónu mierne odlišovali. V mnohých domácnostiach sa však zachovali až dodnes, aj keď sa im už nepripisuje taký silný význam ako kedysi. Napriek tomu zostávajú dôležitou súčasťou Veľkej noci a pripomínajú nám, že tieto sviatky nepatria len k jari, ale aj k viere, nádeji a spoločnému prežívaniu.
Prajeme vám príjemné a pokojné prežitie veľkonočných sviatkov.
