Juraj Mrkva sa práve na návšteve u majstra Jakuba Macka rozhodol zaviesť novú módu čižiem, keď sa mu majster pochválil s kvitanciou. V nej sa Michal Gašparek priznáva, že si požičiava 200 zlatých od majstra, že majster bude o tejto pôžičke mlčať a záruku na pôžičku po smrti Gašpareka preberie jeho manželka Leonóra. Majster Macko, žiaľ, nemal na výber, s kvitanciou prišli dvaja cudzinci z mramorovej bane. Mramorová baňa bola v poslednom čase len úkrytom pre vlčie hlavy, čo Ľubovňania aj vytušili. Juraj Mrkva sa teda pustil do čižiem s novou módou a práve dokončoval jedny aj samotnému Dlugolinskému, keď ho zrazu niekto zamkol zvonku a rozbil okno čiernym súkenným vrecom. Z vrecka vytiahol hŕbu peňazí a papier, na ktorom mu písali vlčie hlavy, aby prišiel on aj jeho priateľ Janko večer k rieke Poprad k trom vŕbam, kde mu dajú úlohu a peniaze sú jeho odmena alebo zmizne z Ľubovne či rovno z tohto sveta. Jurko sa zamyslel nad peniazmi, keď v tom prišiel jeho kamarát aj s čižmami pod pazuchou. Janka totiž poslal Jurko vymeniť čižmy mŕtvole pri kostole. Po chvíli vysvetľovania, odkiaľ má peniaze, rozhodol sa Jurko peniaze rozdať. Odrazu prišiel Jurkovi domov nečakaný hosť, bol to richtár so sklonenou hlavou. S veľkým zármutkom Jurkovi vyrozprával o ďalších kvitanciách, ktoré dostali Ľubovňania i samotný richtár a všetci sa zadlžili. Jurko neváhal a hneď mu jeho dlh 300 zlatých dal z jeho daru od vlčích hláv. Zvyšných 200 zlatých daroval Majstrovi Mackovi, ktorý sa tiež zadlžil. „Treba navštívil vrchnosť. Idem na hrad a o všetkom upovedomím kapitána Feliciána Kožanoviča“ povedal richtár a ešte oslovil Jurka, či by nešiel s ním. Keď prišli ku kapitánovi, smelý Jurko, ktorý mu mal všetko vyrozprávať, sa najprv nechcel zahanbiť svojim pôvodom, rozprával kapitánovi všelijaké vtipné príhody a k tomu zahanbil jeho čižmy. Presvedčil tak kapitána, aby si u Jurka dal ušiť nové. Neskôr už prišli k vážnej téme, a to k udalostiam, čo sa udiali, kapitán sa priznal, že aj od neho si Gašparek vypožičal dvetisíc zlatých, no ani dva týždne neprešli a už ich mal naspäť
Richtár s Jurkom len vypleštili oči a otvorili ústa. Kožanovič bol ale zvedavý na vlčie hlavy, pretože mu Leonóra nebola ľahostajná, a tak napäto počúval. Aj Jurko s richtárom sa čosi dozvedeli. Vraj keď prišiel Gašparek vrátiť peniaze, sám ich pred kapitánom prerátal a sám aj vložil do truhlice. Ešte k tomu upozornil kapitána, aby truhlicu vždy dobre zamkol a strážil ju. Juraj Mrkva pokrútil hlavou, pristúpil k truhličke, vytiahol kľúč a prezrel si ho. „Zaschnutý chlieb!“ zvolal Juraj. Gašparek si totiž nenápadne v dlani otlačil kľúč do chleba. Gašparek vedel, že ak by sa niečo stalo jeho zásluhou, kapitán by ho neupodozrieval, ba dokonca by aj ľutoval, že ho neposlúchol a nestrážil truhlicu. Kapitánovi to ale nešlo do hlavy, načo by k tomu potreboval na túto „hru“ na mŕtveho. No Jurko mu to hneď vysvetlil. Vraj preto, aby sa vyhol trestu za podvody a svojho brata zabil, obliekol do jeho šiat, lebo mu odľúbil ženu. Felician Kožanovič dal hneď vyrobiť nové zámky a vybral sa do Ľubovne na ratuš. V Ľubovni sa práve pochovával Gašparek a pri pohľade richtára utekali ľudia naradostení pochváliť sa, ako im Gašparek vrátil peniaze. Prišiel k nemu aj notár. „Gašparek mi poslal peniaze, dvesto zlatých“, richtár nechápal veď predsa sa dlhy majú vracať. Háčik bol v tom, že notár peniaze nepožičia, dokonca mu bol aj dlžen. Kapitán sa napokon dostal do radnej siene a sadli si za stôl všetci otcovia mesta. Richtár hneď začal s otázkou – čo sa stalo?, na ktorú si aj odpovedal: „Vieme to všetci, jednako sa nik z nás nedovtípi, čosi o tom všetkom myslieť.“ Odrazu skríkol Janko: „Ja som sa dovtípil! Falošné, sú falošné!“. Janko kričal tak vzrušene, až bol celý červený. „Peniaze sú falošné!“ povedal Janko Hvizdák no všetci sa mu vysmiali a povedali, že je blázon až na kapitána, ktorý ho vypočul a túto možnosť už nevylúčil. Richtár, dal zvolať Dlugolinského a pomáhačov z mramorovej bane. Bol si istý, že z nich niečo vytiahne. Do siene vstúpil Dlugolinský a začali ho vypočúvať. Jeho vypočutie netrvalo dlho a kapitán ho dal zatvoriť. „Dávate ma zatvoriť?“ zamračil sa Michal Dlugolinský. „Uhádli ste“ – „smiem sa spýtať prečo?“ – „smiete, ale Vám neodpoviem“.
Kapitán až po jeho odchode priznal, že z neho vycítil lotrovstvo. Nasledovalo vypočutie cudzinca z mramorovej bane. Kožanovič mu oznámil, že ešte v tento deň navštívia mramorovú baňu. No cudzinec s tým nesúhlasil a vraj každému, kto tam vojde hrozí smrť. Stĺpy, podopierajúce jaskynnú povalu praskajú a mohli by niekoho zasypať a aj ich ľudia sú tam uväznení. Cudzinec hovoril tak presvedčivo, že mu aj uverili. Do radnej siene vtrhol hajdúch a vykríkol: „Jazdec na bielom koni“, no nikto mu nerozumel o akého jazdca išlo. Všetci sa ale rútili k oblokom a tam jazdca spoznali – „Michal Gašparek!“ skríkol richtár Srnecký. Jazdec zoskočil z koňa a vstúpil do siene. „Nechápem, páni, prečo vás tak predesil môj zjav? Dovoľte mi predstaviť sa. Som Pavel Gašparek.“ Všetci ostali v šoku a ako prvý sa spamätal kapitán. No dlho s ním nerozprával. Dal ho zavrieť do izby a k dverám postavil hajdúchov. Richtár nechápal tomuto úkonu, tak mu kapitán vysvetlil, že kto ho lepšie prekukne ako Juraj Mrkva? Poslali tak po Jurka do mesta a panstvo sa medzi tým dohadovalo, koho vyšlú do Krakova overiť pravosť peňazí. Jurko začal vypočúvanie Pavla. „Náš vzácny hosť nosí so sebou dôkaz, ktorý nám postačí.“- Aký dôkaz?“ – „Ak ste Pavel Gašparek, na pravom zápästí máte jazvu!“ – „Odkiaľ to viete?“ vytreštil oči Pavel. Vyhrnul rukáv. Všetci videli jazvu dlhú asi ako palec. „máte okrem Michala ešte jedného brata?“ – „Nemám.“ – „Poznáte dakoho, kto je vám a vášmu bratovi na chlp podobný?“ – Nepoznám.“ – „Ste presvedčený, že človek, ktorého sme pochovali je váš brat?“ – „Nie som.“ Jeho vypočúvanie pokračovalo, až kým sa nedozvedeli, že za ním deň predtým bol Michal, dal mu päťsto zlatých, koňa, svoje šaty, čižmy, aby na druhý deň prišiel do Ľubovne zvestovať, že nie on ale Michal umrel. „Poznáte Michala Dlugolinského?“ – „Poznám.“ Juraj Mrkva si vypýtal povolenie od kapitána doviezť Dlugolinského z väzenia, no dal Pavlovi masku vlčej hlavy na tvár.
Pri ich stretnutí Dlugolinský vyplešťoval oči a keď masku dal dole zreval: „Gašparek, ale Pavel. Vidíte, tu máte dôkaz, že zomrel Michal a nie jeho brat!“ „No, len no,“ Juraj Mrkva mu pohrozil, „ale povedzte pán vlkolak, nechceli by ste sa dostať z väzenia na slobodu?“ – „Nie, dotiaľ nie, kým sa nepresvedčíte o mojej nevine, a kým nedostanem satisfakciu. A mohol by som sa už napokon dozvedieť, pre aké podozrenie som sa dostal za mreže?“ pýtal sa Dlugolinský. Juraj Mrkva mu dôvod neváhal vysvetliť. Vypýtal si od neho päťdesiat zlatých, ktoré mal pri sebe. Peniaze odovzdal a mal ich dostať naspäť, keď sa očistí z podozrenia. Medzi tým richtár doniesol čierne súkenné vrecko so zlatkami, ktoré vrátil Gašparek. Vrecko rozviazali a nakázali Dlugolinskému napočítať presne takú istú sumu, akú mu zobrali. Keď to urobil Jurko mu povedal, že si to všetko rozmyslel a na slobodu nepôjde. Nahnevaný Dlugolinský chcel hneď svoje peniaze späť. Aj mu ich dali. Ale nie jeho, ale tie čo si sám narátal. „Či nie sú peniaze, ako peniaze?“ odvrkol mu Jurko a Dlugolinský len menil farbu a kričal od hnevu. Jurko mu však zatvoril ústa slovami: „Pred svetom ste tu otvorili mramorovú baňu, v skutočnosti ste pod zem zaliezli, aby ste tam zariadili peňazokazeckú dielňu. Pre Michala Gašpareka ste vypožičiavali pravé peniaze a vracali falošné. Vražedný pokus ste podnikli proti mne a môjmu kamarátovi, lebo sme vám už na samotnom začiatku nevdojak vpadli do cesty a nakukli pod vaše masky.“ Dlugolinský znova len kričal, že Mrkva je blázon. Pavel len počúval s prekvapením, čo sa dozvedel o svojom bratovi. Napokon odviedli aj Pavla Gašpareka do cely, ale pre iný dôvod. Jurko vzal kamaráta Janka so sebou a išli po Leonóru Gašparekovú. Doviezli ju až k Pavlovi a nechali ich osamote. Leónora bola celá šťastná, no ak by o tomto čine vedel kapitán, Jurko by stratil všetku jeho dôveru. Neminul sa však rozhovoru s kapitánom: „Tak čo si myslíš, koho sme pochovali?“ – „Pavel Gašparek tvrdil, že má len jedného brata, Michala a ja mu verím. Preto na Vašu otázku ešte nemôžem odpovedať.“ Podľa čižiem mŕtveho však ide o ďalšiu tretiu osobu. Keď prišiel Jurko po čase do väznice po Leonóru, vzal so sebou aj Pavla. Ten sa až cestou dozvedel, že noc strávi u Juraja Mrkvu. Noc sa blížila a toľko čo Jurko aj so svojím vzácnym hosťom uložili na spánok, čosi zaškrabalo na dverách. Bol to kamarát Janko Hvizdák celý zjašený. „Michal Dlugolinský utiekol! Jurko ostal prekvapený no potom dodal, že neutiekol, ale isto ho kompáni vyslobodili…
Kto je ten čo pomáha vlčím hlavám? Dočítate sa v ďalšej časti…
