K začiatku jari v minulosti neodmysliteľne patrilo symbolické vynesenie zimy z chotára. Na Slovensku sa tento rituál spájal predovšetkým so Smrtnou nedeľou (nedeľa dva týždne pred Veľkonočnou nedeľou) a s Kvetnou nedeľou (nedeľa týždeň pred Veľkonočnou nedeľou), v závislosti od konkrétnej oblasti.
Zvyky, tradície, obyčaje či rôzne obrady vždy tvorili a tvoria dôležitú duchovnú kultúru národa. Na Slovensku sú zvyky neodmysliteľnou súčasťou tradičnej ľudovej kultúry, ktorá súvisí s identitou krajiny, so životným štýlom, s myslením i konaním jej obyvateľov. Tradičné ľudové zvyky sú nehmotným kultúrnym dedičstvom našich predkov, ktoré by sme si mali uchovávať a pripomínať. Jedným z nich je vynášanie Moreny, ktorú od stredoveku nosili mladé dievčatá po slovenských dedinách a vyháňali tak smrť, choroby a zimu.
Zhotovuje sa z dvoch palíc (drevených) v tvare kríža obkrútených slamou, oblečená býva do miestneho, zväčša sviatočného (svadobného) odevu. Podstatou jarnej obchôdzky vynášania Moreny bolo chodenie dievčat s Morenou po dedine za spevu obradových piesní. Za dedinou Morenu hodili do vody, zahádzali kamením a s krikom bežali naspäť do dediny.
Staré dievky zvykli sledovať, kam pláva utopená Morena. Ak sa zastavila na brehu blízko chalupy slobodného mládenca, ten jej mal byť, podľa povier, súdený.
V niektorých oblastiach bolo zvykom, že si šaty zo zoblečenej Moreny obliekla jedna z dievčat, ktorú si ostatné zvolili za svoju kráľovnú. Následne sa od potoka vracali do dediny, pričom spievali rôzne náboženské piesne. V sprievode sa niesli vajíčka, múka alebo peniaze, z ktorých sa potom urobila hostina v dome, kde bola Morena vyrobená. Zapožičané veci sa vracali dedinčanom.
Táto forma vyháňania zimy už pomaly upadla do zabudnutia a tento starý zvyk sa obnovuje skôr v podaní folklórnych súborov.
Zdroj fotografie: www.zsusprakovce.sk
www.janosiksenior.sk
