Kostol sv. Mikuláša v Starej Ľubovni prešiel náročnou kompletnou rekonštrukciou, ktorá trvala niekoľko rokov. Po tomto náročnom období nastal čas na radosť z jeho znovuotvorenia. Slávnostná konsekrácia sa konala 17. novembra 2022.
Ako vyjadruje dekan Pavol Lacko, cesta k obnove kostola nebola jednoduchá. Bola sprevádzaná Bohom, modlitbami, obetami a pomocou mnohých.
Obnova spočívala v troch etapách:
1. Prípravná a priebežná fáza, počas ktorej sa vybavovali povolenia, vypracovávali projekty, uskutočňovali výskumy, vrátane reštaurátorského výskumu stien. Následne boli reštaurované fresky na severnej strane presbytéria, datované okolo roku 1330. Neskôr sa reštaurovali aj fresky vo víťaznom oblúku, tiež z tohto obdobia. Reštaurovanie bolo ukončené v roku 2019. Vrátane reštaurácie bola zreštaurovaná aj vzácna krstiteľnica zo zač. 16.st.
2. Obnova exteriéru – od 4.marca 2020 – 20. novembra 2020. Počas tohto obdobia bola vymenená krytina na streche, obnovená fasáda, oprava a obnova kostolných hodín a mnoho iných ďalších drobných i väčších prác.
3. Obnova interiéru – kompletná obnova interiéru sa konala od 23.februára 2021 do 17. novembra 2022, s tým, že ešte niektoré drobné práce je potrebné dokončiť.
Datovať vznik kostola je problematické, lebo sa nezachovali takmer žiadne architektonické datovateľné prvky. Kostol je však najstaršou zachovanou stavbou námestia sv. Mikuláša. Zachované sú len rímsy na víťaznom oblúku z obdobia okolo roku 1280. Odvtedy kostol prechádzal mnohými prestavbami, doplneniami, o čom rozpráva kostol sám.
Kostol prechádzal obnovou počas 17. storočia, čo je dôkazom toho, že mesto prekvitalo a malo dostatočné financie. Významnou časťou kostola je Kaplnka sv. Anny, ktorá je dnes už súčasťou interiéru. Okolo polovice 17.storočia sa realizovala aj stavba druhej kaplnky – Kaplnky Ružencovej Panny Márie. Je naplno otvorená do presbytéria na takmer celú svoju šírku.
V 80.rokoch 17. storočia sa realizovala obnova Kaplnky sv. Anny, pod ktorou vznikol priestor pre Boží hrob – neskôr zmenený na kryptu. Krypta je tiež vytvorená aj pod Sakristiou.
Súčasná veža kostola nadobudla podobu až okolo roku 1740, kedy zároveň pristavali západnú časť severnej lode.
V roku 1732 získal kostol maliarsku výzdobu „al secco“. Typológia maľby využíva ranobarokové prvky, ktoré sa využívali v 17.storočí. Môžeme tak uvažovať o tom, že maľby vznikli ako kópia niektorých malieb, v nám neznámom kostole.
Dodnes sa v kostole zachovali epitafy. K najhodnotnejším epitafom v kostole patrí epitaf Mateja Sieciechowského, ktorý bol ľubovnianskym farárom. Latinský text hovorí o funkciách kňaza, ale aj o tom, že kým bol farárom, kostol sa obnovoval. Epitafy rodiny Prokopovič, sa nachádzajú vo svätyni na severnej strane a v severnej lodi. V krypte pod sakristiou sú pochovaní ďalší členovia tohto rodu.
V kostole sa nachádza sedem oltárov. Hlavný oltár sv. Mikuláša, ktorý vznikol okolo roku 1775, Oltár sv. Kríža, upravený v roku 1883, Oltár sv. Anny Samotretej, na ktorom prebiehajú reštaurátorské práce. Oltár sv. Rodiny, ktorý vznikol okolo roku 1730, predpokladá sa však, že nepochádza z tohto kostola, pretože pre potreby kostola bol upravený. Oltár sv. Antona Paduánskeho, Oltár Piety – Bolestnej Panny Márie, ktorý dal pravdepodobne vyhotoviť Teodor Lubomírsky v 1 tretine 18. storočia, pred rokom 1728. Oltár Panny Márie Karmelskej, pochádza z 2. polovice 18. storočia.
V Kostole sa nachádza ešte rokoková Kazateľnica z 2. polovice 18. storočia.
Vďaka novej jednotnej výmaľbe interiéru a zreštaurovaným prvkom, kostol získal novú atmosféru. Vynikli hodnotné prvky ako fresky, oltáre, maľby a zvýšila sa jeho atraktivita nielen z historického hľadiska, ale aj pre rozvoj cestovného ruchu. Kostol bude sprístupnený pre verejnosť prostredníctvom regionálneho informačného centra, ktoré bude zabezpečovať aj sprievod v kostole.
Tešíme sa na Vašu návštevu!
