Veľká noc je spojená s mnohými zvykmi a tradíciami. Toto obdobie bolo dôležitým medzníkom začiatku hospodárskeho roka, preto ich ľudia prísne dodržiavali. Mnohé z obyčajov spojených s príchodom jari bolo prijatých aj do kresťanstva.
Samotným veľkonočným sviatkom predchádza 40-dňové pôstne obdobie, ktoré predstavuje prípravu na plné duchovné prežitie Veľkonočného trojdnia. Posledná pôstna nedeľa nazývaná ako Kvetná je pripomenutím si príchodu Ježiša do Jeruzalema, kedy ho ľud vítal s veľkou slávou a mávajúc palmovými listami. Do kostolov si v tento deň prinášame na posvätenie bahniatka. Pučiace konáriky vŕby sú symbolom blížiacej sa jari a prvej zelene. Bahniatkam sa pripisovala nadprirodzená moc a gazdov mali chrániť pred bleskami, chorobami, zlými silami. Taktiež nimi zvykli vyháňať dobytok prvýkrát na pastvu alebo ich zaorávali do prvej brázdy, aby si zabezpečili dobrú úrodu.
Podobné zvyky sa viažu aj s poslednými dňami veľkého týždňa. Na Zelený štvrtok ľudia prelievali vodu cez dierku kľúča a potom sa ňou umývali. Taktiež strihali srsť dobytku, aby mu striga neodobrala mlieko, či koňom z chvosta, aby mu neodňali silu. V popoludňajších hodinách sa zúčastňovali kresťanských obradov, kde si pripomínali poslednú večeru Ježiša s učeníkmi, kedy bola ustanovená Sviatosť Oltárna. Po obradoch nasledovalo tzv. zviazanie zvonov, ktorých zvuk nebolo počuť až do Ježišovho vzkriesenia. Nahradili ich rapkáče a klepáče vydávajúce výrazné tupé zvuky.
Najväčším dňom pôstu ako prejavu úcty voči Ježišovmu utrpeniu je Veľký piatok. V tento deň bola konzumácia jedla obmedzená len na chlieb, vodu, zemiaky či kyslú kapustu. Zavčas rána, ešte pred východom slnka, sa ľudia umývali tečúcou vodou z potoka, aby boli čistí a zdraví. Gazdovia vyhnali aj kone, ošetrovali a sadili ovocné stromy a ženy sa starali o kvety. Podľa počasia v tento deň predpovedali úrodu v daný rok. V rámci kresťanských obradov si veriaci v tento deň pripomínajú utrpenie, smrť a pochovanie Ježiša do hrobu.
Biela sobota sa niesla v znamení príprav pred veľkonočnou nedeľou. Muži pripravovali pokrm pre dobytok, ženy upratovali a piekli tradičné koláče. Jednou z nich je paska, biely koláč pečený v okrúhlej forme s vlnitými okrajmi. Okolo posväteného chleba sa neskôr vyvinuli rôzne povery, predstavy a súviseli s ňou úkony, ktoré mali zabezpečiť úrodu či ochranu proti zlým silám. Pripravovala sa údená šunka, klobása, vajíčka, maslo, tvaroh, slanina a iné jedlá, ktoré mali byť na druhý deň posvätené. Kresťanské obrady Bielej soboty predchádzalo pálenie ohňa pripodobňujúce pálenie Judáša ako trest za jeho zradu. Oheň mal pre nich očistnú moc, jeho popol rozsypali po poli a uhlíky si nechali a pálili ich pri urieknutí.
Ráno na veľkonočnú nedeľu ľudia prichádzali do kostolov posvätiť pokrmy, ktoré v sobotu pripravili. Počas gréckokatolíckych obradov znel v chráme pozdrav Christos voskrese! Voistinu voskrese! Slávi sa zmŕtvychvstanie Ježiša Krista, ktorý priniesol nádej a radosť namiesto smútku. Po skončení obradu v kostole sa ľudia s plnými prútenými košíkmi, v ktorých mali uložené pokrmy vrátili domov. Po 40 dňovom pôste začala hostina a konzumácia každého z jedál mala svoj špecifický význam. Vajce je považované za symbol jari a v živote Slovanov aj symbol života. Škrupinky z uvarených a zafarbených vajec, vďaka šupkám z cibule na hnedo, slivkovej kôry do červenkasta, potom rozhadzovali v hriadkach, kde pestovali zeleninu. Maslo malo vyliečiť choré priedušky a kĺby, posvätenú soľ dávali kravám, aby mali dobré mlieko.
Veľkonočné zvyky vrcholia na Veľkonočný pondelok oblievačkou studenou vodou a šibačkou prúteným korbáčom. Voda mala ozdravujúcu a očisťujúcu moc a dievčatám mala zabezpečiť zdravie a krásu po celý rok. Dievčatá za odmenu darovali chlapcom maľované vajíčka. Zvyky a tradície sa mierne odlišujú v rôznych častiach regiónu. V mnohých domácnostiach sa zachovali až do súčasnosti, aj keď sa im už nepripisuje taký význam ochrany pred škodiacimi silami prírody. Aj napriek tomu, že v súčasnosti nemôžeme prežiť veľkonočné sviatky v tradičnom duchu, obklopení svojou rodinou a priateľmi, nezabúdajme na hlavné posolstvo, ktoré so sebou prinášajú.
Viera v zmŕtvychvstanie nám pomáha pochopiť a zvládnuť každodenné starosti, neistotu i strach. Pripomína nám, čo je pominuteľné a čo večné, čo je dôležité a čo nás naplní pokojom.
Prajeme vám príjemné prežitie veľkonočných sviatkov!
Zdroj: Veľkonočné sviatky a tradície – Hrad v Starej Ľubovni (hradlubovna.sk)